Ondruš, Ján

Ján Ondruš, vlastným menom Ján Ondrus, iný pseudonym Ján Bábik (* 11. marec 1932, Nová Vieska – 7. november 2000, Stupava) je slovenský básnik a prekladateľ.

arodil sa v rodine úradníka a vzdelanie získaval v Novej Vieske, Nových Zámkoch a v Nitre, kde v rokoch 1948 – 1951 študoval na Pedagogickom gymnáziu. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole politických a hospodárskych vied (zo zdravotných dôvodov nedokončil). Pracoval ako účtovník v Uhoľných baniach v Novákoch, neskôr vo viacerých knižniciach (Trnava, Modrý Kameň a inde), od 1958 organizačný pracovník v DJGT v Banskej Bystrici. Po vážnom zhoršení zdravotného stavu bol od roku 1961 v invalidnom dôchodku. Neskôr žil v domove dôchodcov v Stupave, kde v roku 2000 aj zomrel.

Je jedným z najvýraznejších reprezentantov modernej slovenskej poézie, ktorého básnická imaginácie dosahuje vrcholy metafyzickej symboliky, zaradil sa k básnikov - konkretistom z okruhu tzv. trnavskej skupiny, ktorá programovo uprednostňovala dominantnosť konkrétnej metafory pri poetickom zobrazovaní reality. V rukopise zanechal zbierku básní Dobré ráno každé ráno a verše pre deti ' Kreslím koňo koňaté. Autor prekladu pézie Vaska Popu Večne neviditeľná (1966).